Čierny Váh je údolná vodná nádrž na Liptove, bola vybudovaná na strednom toku rovnomennej zdrojnice Váhu v 2. polovici 20. storočia. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Nádrž má objem 3,7 mil. m³ vody.

Prečerpávacia vodná elektráreň je svojím inštalovaným výkonom 735,16 MW najvýkonnejšou vodnou elektrárňou na Slovensku.[1] Elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1981. Priemerná ročná produkcia elektrickej energie je 370,8 GWh.[1]

Vodné dielo pozostáva z dvoch nádrží, horná nádrž bola vybudovaná na krasovej plošine Vyšné Sokoly v nadmorskej výške 1 160 m n. m., dolná nádrž je klasická údolná nádrž v nadmorskej výške 733 m n. m. Voda sa prečerpáva z dolnej nádrže do hornej a podzemnými prívodmi prechádza cez turbíny. Zo siedmich turbín je jedna typu Kaplan, ostatné typu Francis.

Osada Magurka, najvyššie položená osada na Slovensku, sa nachádza pod hrebeňom Nízkych Tatier vo výške 1050 m.n.m., v krásnom prírodnom prostredí v závere Ľupčianskej doliny pod vrcholkami Latiborskej hole, Ďurkovej a Chabenca. Zrubové stavby tvoria jedinú ulicu, nakoľko osada stojí voľne v teréne.

Magurka bola založená už v 14.storočí, kvôli baníckej činnosti v jej okolí a je miestnou časťou Partizánskej Ľupče. S dolovaním zlata sa začalo asi v roku 1250. Za vlády Márie Terézie prešlo dolovanie zlata do rúk štátu. Osada mala kedysi význam v rámci celej Rakúsko-Uhorskej monarchie, nakoľko v nej boli významné ložiská zlata a sprievodných rúd. V Kunsthistorische museum vo Viedni, v mineralogickej zbierke, je vidieť skvelú vzorku zlata pod označením Magurka Ungarn.

Veľkosťou a mohutnosťou Slovensko a jeho vodopády obzvlášť nevynikajú. Môžeme sa však pochváliť početnosťou, nakoľko evidovaný počet vodopádov u nás presahuje dve stovky.

Vzhľadom k rozlohe Slovenska je to určite unikát. Kúpeľná obec Lúčky leží neďaleko Veľkého Choča v Dolnom Liptove. Okrem toho, že sa právom pýši prívlastkom „kúpeľná“, má ešte niečo, čo ju robí jedinečnou – Národnú prírodnú pamiatku Lúčanský vodopád.

Pre zaujímavosť treba pripomenúť, že len 5 vodopádov predstavujúcich najvýznamnejšie prírodné dedičstvo nášho štátu bolo Ministerstvom životného prostredia vyhlásených za národné prírodné pamiatky – medzi nimi aj spomínaný Lúčanský vodopád, ktorý je národnou prírodnou pamiatkou od roku 1974.

Čaká na vás príjemná prechádzka v malebnom, horskom prostredí, ktorá sa každému vryje do pamäte. Uvidíte veľmi pôsobivý skalný útvar Jánošíkova hlava, rokliny, výhliadky na dolinu a na konci, malebné Mlyny Oblazy, ktoré si iste nenechajte ujsť.

Trasa je vhodná pre všetky typy turistov, rovnako pre deti, či dôchodcov, nakoľko nejde o náročnú trasu. Veríme, že ak raz toto miesto navštívite, vrátite sa opäť. 🙂

Pod dolinou sa nachádza platené parkovisko, takže sa netreba báť o svoje auto. Prevádzkovateľ podporuje rozvoj Kvačianskej doliny, takže peniaze za parkovné idú aj na dobrú vec.

Odtiaľto mierne stúpajúc, nezabudnite na Jánošíkovu hlavu, ktorá na vás pozerá z ľavej strany. Počas daždivých dní táto skala dokonca „plače“.

Vlkolínec je podhorská osada, miestna časť okresného mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu, je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorova (1 099 m n. m.).

Osada sa rozprestiera na južnom svahu jedného z výbežkov liptovskej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry v nadmorskej výške 718 metrov.

Múzeum liptovskej dediny sa výrazne odlišuje od ostatných múzeí v prírode predovšetkým formou zástavby a skladbou objektov. Je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Všetky stavby spolu vytvárajú jedinečnú skladbu historického a kultúrneho prostredia dávneho Liptova.

Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zachovaným zemianskym sídlom v Liptove zo 14. – 16. storočia a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským.

Atraktívnou expozíciou je ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara s fragmentmi pôvodných nástenných malieb zo 14. a 15. storočia.

Žiarska chata (1325 m.n.m.) je vstupnou bránou do turisticky veľmi navštevovanej oblasti Žiarskej doliny a Roháčov v Západných Tatrách. Je jedinou vysokohorskou chatou v Západných Tatrách z liptovskej strany. Je nielen miestom oddychu a základňou pre nástup vysokohorských túr, ale aj miestom, ktoré prispelo k záchrane nemála ľudských životov.

Dolinou vedie 6 km dlhá asfaltová cesta až po chatu a turistický chodník vhodný pre rodinné výlety po modrej značke v trvaní približne 1:30 hod.

Žiarska chata bola v roku 2006 kompletne zrekonštruovaná. V súčasnosti je v plnej prevádzke a poskytuje svojím návštevníkom kompletné ubytovacie a stravovacie služby. Otvorená je celoročne.